Bojové umenia
Kravmaga
Krav Maga – ako efektívny kompaktný systém reálnej sebaobrany bol vytvorený Imim Lichtenfeldom (1910-1998) pre armádu a špeciálne jednotky Izraela kde podstatná časť techník bola čerpaná z rôznych bojových umení. Techniky vo svojej forme sa vyznačujú jednoduchosťou s dostatočným účinkom pre elimináciu útočníka, ktoré sú ľahko zapamätateľné a zvládnuteľné. S prihliadnutím na možnosť zranenia alebo usmrtenia protivníka sa niektoré techniky neodporúčajú vykonávať v tréningu v maximálnom prevedení. KM si získala v krátkom období vysokú popularitu. V dnešnej dobe sa Krav Maga rozšírila pre civilné obyvateľstvo vo viac ako 50 krajinách Sveta.
Bojové umenia
Judo
Judo – japonské bojové umenie vzniklo vygenerovaním techník z rôznych bojových umení najmä ju-jutsu, ktoré rozvíja všestrannú pohybovú kultúru, telesnú zdatnosť a psychickú odolnosť s dôrazom na technickú stránku. Techniky sú usporiadané v stabilnej štruktúre, ktoré sa vykonávajú v postoji a na zemi. Obsahom sú hmaty, chvaty, strhnutia, podmety, držania, páčenia a škrtenia. Hlavný predstaviteľ Jigoro Kano (1860 – 1938) ktorý v priebehu niekoľkých rokov vytvoril systém v ktorom bol skombinovaný bojový tréning s telesným a psychickým rozvojom osobnosti na etickom základe. Samotný systém spĺňal prísne kritéria ozbrojených zložiek ktorý sa vyučoval v Kodokane pod názvom Judo. Svoje postavenie pre vyučovanie v ozbrojených a policajných zložkách si inštruktori Kodokanu vybojovali v konfrontačných zápasoch v Dojo Saburi s ostatnými školami Ju-jitsu. Prestížny zápas usporiadaný policajným prefektom Mishima v roku 1885 v policajnej hale Soakene v Shibe upevnil postavenie inštruktorov Kodokanu, ktorí získali výsostné postavenie pre vyučovanie sebaobrany juda v ozbrojených a policajných zložkách. Na prelome storočia Jigoro Kano a jeho žiaci odchádzajú do Sveta šíriť umenie juda (Sasaki Kichisaburo – Rakúsko – Uhorsko, Joshitaki Yamashita a Gunerijo Tomiti – USA, Jukijo Tanaki – Veľká Británia). V rokoch 1933 a 1936 navštívil Jigoro Kano bývalé Československo. V roku 1938 sa Jigoro Kano zúčastnil 37. zasadnutia medzinárodného olympijského výboru v Káhire kde sa rozhodlo prideliť OH Japonsku (z dôvodu 2. Svetovej vojne sa OH neuskutočnili). Po ťažkej chorobe 4. mája 1938 Jigoro Kano zomrel. Na 57 zasadnutí MOV v Ríme 22. augusta 1960 definitívne prijaté medzi olympijské športy a bolo zaradené do programu OH v Tokiu v roku 1964. Prvé stopy Jiu-jitsu v bývalom Československu sa objavili v roku 1907 ktorého propagátor bol Prof. František Smotlacha. Výcvik sa v krátkom čase udomácnil v ozbrojených zložkách. V roku 1935 sa uskutočnil zápas o najlepšieho zápasníka juda, ktorým sa stal Adolf Lebeda. Judo si získalo veľkú popularitu na základe čoho bol 3. apríla 1936 založený Zväz juda. Neskôr bolo založené veľké množstvo klubov a vznikli Armádne strediská v Čechách a na Slovensku. Počas krátkej histórie sa dostavili športové úspechy (Vladimír Kocman bronzová medaila na OH v Moskve 1980, Jiří Sosna ME 1988, Jozef Krnáč strieborná medaila LOH 2004, ME 2002, Pavel Petrikov strieborná medaila MS 1981, bronzová medaila ME 1981, ME 1989)
Bojové umenia
Karate
Karate– je bojov
é umenie ktoré v tradičnej forme reprezentuje Okinawu pochádzajúce zo súostrovia Rjukju ako pôvodného bojového umenia ostrovov. Vysoko špecifický druh boja vznikol v období Edo (1603 – 1868) po ovládnutí kráľovstva Rju-kju v roku 1609 klanom Domain Satsuma keď prostému ľudu zakázal používať zbrane všetkého druhu. V tomto období sa rozvinula technika boja holými rukami (te) a za použitia bežných pracovných nástrojov. Systém bol čiastočne ovplyvnený výukou Čínskych majstrov tzv. 36 rodín ktorí vyučovali čínskych prisťahovalcov v dedine Kuma. Umenie sa vyučovalo tajne v rodinách. Najrozšírenejšie umenie vzniklo v meste Naha (Naha-te), Šuri (Suri-te), Tomari (Tomari-te). Spojením škôl vznikli v 19.st. dva základné smery Sorea-ryu a Sorin-ryu, neskôr sa rozdelili na viacero smerov a štýlov. Obdobie moderného karate založené Kanryo Higashionna (1853 – 1916) ktorý sa učil v Číne 15 rokov u majstra najstarších bojových umení Ryu Ryu Ko (1873-1915) začal v roku 1905 vyučovať karate na Okinawe. Spomedzi jeho žiakov zakladateľ Goju-ryu Chojun Miyagi (1888-1953). Karate ako jedno z bojových umení sa stalo najrozšírenejším po celom Svete pre svoju dokonalú telesnú a psychickú prípravu, duševnú rovnováhu, vnútornú energiu a efektívnu sebaobranu. Karate s jeho účinkami na ľudský organizmu sa právom radí na popredné miesto, čoho dôkazom je vitalita a dlhovekosť Okinawských majstrov cvičiacich karate.
Kobudo – jedno z tradičných Okinawských umení boja so zbraňou, predstavuje širokú škálu využitia a uplatnenia v praktickej sebaobrane. Predstaviteľom kobudo je Matayoshi Shinco (1947) ktorý po 9. generácií ovplyvňoval vývoj na Okinawe a v Číne. Kobudo vo svojej tradičnej forme používa pracovné nástroje každodennej potreby v koordinovaných pohyboch s maximálnou presnosťou s vysokým účinkom. V roku 1972 bol založený Zen Okinawan Kobudo Ren mei (organizácia bojových umení) s veľkým vplyvom a rešpektom po celom Svete, čoho dôkazom je viac ako 2000 dojo po celom Svete.
Bojové umenia
Box
Box – prvé zmienky o boxe pochádzajú z obdobia 3000 rokov pred Kristom čo potvrdzujú. archeologické vykopávky z tohto obdobia na Sumerských a Egyptských vázach kde sú vyobrazené postavy v pozíciách pripomínajúce pästný súboj. Samotný box sa vyvíjal aj v iných krajinách s rôznymi odlišnosťami. Medzi najznámejšie patrí Anglický, Francúzsky, Čínsky a thajský box ktorý sa odlišuje používaním všetkých končatín. Box má hlbokú tradíciu aj v starom Slovanskom systéme sebaobrany so svojimi špecifickými technikami zrazenia súpera na zem. Box v tradičnej forme sa vykonával muž proti mužovi bez pravidiel s holými rukami. Box neskôr získal pravidlá kde sa vymedzil priestor na ktorom sa zápasilo (neskôr ring) a začali sa používať rukavice pre ochranu zdravia. V súčasnosti sa box rozdeľuje na amatérsky a profesionálny so svojimi pravidlami. Box je od roku 1904 olympijským športom. Box si získal veľkú popularitu vo Svete. Na Slovensku sa v roku 1933 uskutočnili prvé Majstrovstvá Slovenska v boxe. Najúspešnejšími športovcami boli spomedzi iných: Július Torma vo weltrovej váhe zlatá medaila na OH Londýn 1948, ME 1948, Ján Zachara zlatá medaila Helsinky 1952, Vojtech Stantien ME 1987, Michal Franek ME 1987, Ján Franek OH Moskva 1980 bronz. Box pre svoju fyzický náročnú prípravu a s veľkým energetickým výdajom pri zápase je považovaný za náročný šport.
Bojové umenia
KICKBOX
Kickbox – napriek svojej krátkej histórie je poznačený nedostatkom relevantných informácií. Kickbox je moderné bojové umenie ktoré vzniklo v 50. rokoch 20. storočia v Japonsku ako alternatíva Muy Thai a karate keď Tatsuo Yamada zakladateľ Nihon Kempo Karate-do ktorý sa snažil zmeniť dovtedajšie bezkontaktné karate na kontaktný šport. Bol inšpirovaný bojovníkmi Muay Thai spolu s Osamu Noguchi (1934) ktorý bol synom profesionálneho boxera ktorého motiváciou bol taktiež Muay Thai sa podarilo spropagovať Thajských bojovníkov v časopise The Primere of Nihon Kempo Karate-do. Od roku 1963 sa uskutočňovali zápasy Karate vs Muay Thai. Prvý úspech Japonských karatistov (Tadashi Nakamura, Kenji Kurosaki a Akio Fudzihira) ktorí v Thajskej hale Lumpinee porazili thajskich bojovníkov 2-1. Študium Muay Thai prinieslo v roku 1966 vytvorenie zmiešaného bojového umenia s názvom Kick box. V tom istom roku sa uskutočnili v Osake prvé majstrovstvá v Kickboxe. Uvedené obdobie vďaka propagácií zaznamenalo rozmach kickboxu v Japonsku. Prvým šampiónom All Japan Full Contact karate Open sa stal Terutomo Yamazaki. Najpopulárnejší kickboxer bol Tadashi Sawamura (1943). Po ukončení zápasovej kariéry Tadashi Sawamura došlo poklesu sledovanosti. Začiatkom 70-tych rokoch japonskí kick-boxeri často navštevovali Thajsko kvôli špeciálnym tréningom pod vedením thajských učiteľov muay-thai. Osamu Noguchi sa rozhodol k založeniu Noguchi Kick-boxing Gym. Vytvoril v Bangkoku moderné tréningové centrum s kaviarňou, kde ľudia počas konzumácie mohli sledovať tréningové zápasy Japoncov. Noguchi svojimi nevhodnými výrokmi že on je pôvodcom kickboxu pobúril Thajskú verejnosť natoľko, že v roku 1972 zavrieť svoj Gym. Nová éra Kickboxu sa začala v roku 1993 príchodom K-1 keď Kazuyoshi Ishii zakladateľ Seidokaikan karate uskutočnil zápasy podľa nových pravidiel kde sa mohli konfrontovať bojovníci rôznych štýlov. Paralelne v tom istom čase s vývojom japonského kickboxu vznikal Americký kickbox.
Začiatky Amerického kickboxu sú nejasné a nepresne zmapované. Za prvých priekopníkov sa považujú: Count Dante, Rayn Scarica a Maung Gyi (1936) ktorí sa prezentovali na turnaji v roku 1962. V roku 1969 bolo v centre pozornosti “full-contact karate” ako najdrsnejšia forma zápasov. V tom čase legenda bojových umení Joe Lewis bol ovplyvnený tréningom v boxe s Joeyom Orbillom a s Bruce Lee sa Lewis začal naplno venovať boxu s úmyslom začať kariéru profesionálneho boxera. Začal trénovať v rôznych boxerských gymoch v Los Angeles. V roku 1969 oslovil Lee Faulkner, promotér z Los Angeles Lewisa, aby zápasil vo väčšine nekontaktných súťaží. Prvý zápas sa uskutočnil 17. januára 1970, kde Grega Bainesa knokautoval, a stal sa prvým Americkým kick-box šampiónom v ťažkej váhe. V priebehu zápasu hlásateľ neustále prevolával “American kick-boxing”, táto chyba spôsobila že Joe Lewis získal meno priekopníka Amerického kick-boxu. Joe Lewis obhájil svoj titul ešte desaťkrát. Zopár zápasov sa organizovalo aj v husto obývaných miestach, ako Los Angeles, Dallas, New York City. Jeden z najväčších promotérov Aaron Banks z New Yorku, založil organizáciu „World Professional Karate Organization“ (W.P.K.O). Táto organizácia bola silná v sedemdesiatych rokoch a túto pozíciu si udržala do polovice osemdesiatych rokov. V tých časoch neboli jasné pravidlá, často dochádzalo k zraneniu súťažiacich. Pravidlá a nedostatočná technická vyspelosť bojovníkov sa stali veľkou kritikou v mediach čo malo za následok pokles diváckeho záujmu, čím táto originálna forma amerického kickboxu v priebehu jedného roka zanikla. O zvýšenie popularity sa postaral Lee Fulkner ktorý v roku 1971 založil kickboxersku asociáciu a miestne zápasy boli vysielané v televízií. V tom istom roku sa podarilo spojiť organizáciu s japonskou W.K.B.A. (World Kick-Boxing Association). Spojenie zaručovalo Faulknerovi získavať informácie o bojových umeniach aj z japonských médií, čím sa otvorila cesta negatívnym informáciam o bojových umeniach v Severnej Amerike. Objavili sa napríklad aj tvrdenia, že japonský kick-box vznikol z dôvodu poklesu záujmu a popularity tohto športu v Thajsku. Tieto tvrdenia neboli pravdivé nakoľko Japonci prebrali muay-thai od Thajčanov, z niekoľkými zmenami v pravidlách (zaviedli techniky z karate, juda a zápasu) a potom ho premenovali na kick-boxing. Faulknerova A.S.A.K.B.A. a jeho spojenie s W.K.B.A. neprinieslo veľký úspech. V rokoch 1972 a 1973 americký kick-box, alebo full-contact karate v USA čiastočne upadol. Napriek úpadku sa ľudia i naďalej venovali tomuto športu, najmä počas vojenskej služby vo Vietname keď americký vojaci pôsobili od roku 1972 do roku 1975 na vojenskej základni v Thajskej provincií Udon Thani. Dale Kvalheim bol jeden z prvých Američanov, ktorého akceptovali aj Thajskí učitelia. Kvalheim, ktorý pochádzal zo Seattlu absolvoval 35 zápasov, z toho 25 víťazných, čím si vyslúžil prezývku “zlatovlasý exekútor” (Golden Hair Executioner). Neskôr sa stal šampiónom severovýchodného Thajska. Napriek dosahovania výsledkov amerických bojovníkov Thajskí učitelia prejavovali nespokojnosť s ich nízkou dávkou rešpektu a úcty. Pokus o návrat full-contact karate bol uskutočnený v USA počas éry Bruce Leeho (1940 – 1973). Joe Lewis a Tom Tannenbaum (1932-2001) začali tvoriť nové pravidlá a realistický spôsob športových zápasov v bojových umeniach. Lewis sa spojil s promotérom Mike Andersonom zakladateľom Profesionálnej asociácie karate, P.K.A prezývaný aj (otec amerického kkickboxu) a tak vzniklo jedno z najväčších výnimočných podujatí v histórii amerického full-contact karate. Spolupráca s Andersonom priniesla zvýšenie diváckeho záujmu o tento šport. Úspech full-contact karate v tomto čase priniesol aj kritiku od učiteľov a vyznávačov tradičných bojových umení, čoho výsledkom bolo zvýšenie záujmu o tradičné bojové umenia. Títo kritici tvrdili, že full-contact karate degraduje formu umenia. Mali pocit, že v názve by sa nemalo nachádzať slovo karate a hľadali pre tento šport nový názov. Týmto názvom sa stalo slovo “kick-boxing”. Kick-boxing bol často spájaný s brutálnymi športmi v Thajsku a Japonsku, a takto bol ponímaný aj v americkej spoločnosti. Vznikla požiadavka, aby sa tento šport nazýval full-contact karate. Názov sa osvedčil a pod týmto názvom sa aj vysielal. Cieľom organizácie bolo založiť karate ako profesionálny šport so svojimi šampiónmi, pravidlami a televíznym vysielaním. V prvotnej forme pravidiel P.K.A. sa bojovalo na podlahe, ktorá bola označená páskou. Dodnes sa tak zápasí na zápasoch podľa pravidiel semi-kontakt a light-contact s tým rozdielom, že pre zvýšenú bezpečnosť sa používajú tatami. Postupne sa odstraňovali aj nedostatky v pravidlách napr. sa začalo bojovať v boxerskom ringu, čím sa zvýšila ja bezpečnosť a zápas nebol často prerušovaný z dôvodu vystúpenia z vymedzeného priestoru. Ďalšie kroky nasledovali v rozdelení bojovníkov na váhové kategórie a zavedenie pravidla, podľa ktorého bolo potrebné v jednom kole použiť aspoň osem kopov. Tým sa zabezpečilo, aby zápasy neodbočili do výhradne boxerských zápasov. Low kicks, tzv. nízke kopy neboli nikdy povolené. Úspech prvého podujatia P.K.A. podnietil vznik nových organizácií, ktoré chceli profitovať z popularity nového športu. Medzi organizácie, ktoré prejavili záujem o full-contact karate boli aj World Series of Martial Arts (W.S.M.A). Tommy Lee a Benny Urquidez boli dobrým lákadlom pre usporiadanie veľkých podujatí. Ďalej to boli Jhoon Rhee – World Black Belt Leaque (W.B.B.L)., Joe Corley – South East Professional Karate Commission – (S.E.P.K.C)., National Karate Leaque ( N.K.L). a iné. Každá asociácia si vytvorila vlastné pravidlá, robili si vlastné turnaje, mali vlastných bojovníkov a vyhľadávali televízne spoločnosti, ktoré potom vysielali reportáže zo súťaží. Medzi hviezdy vo full-contact karate patril aj Benny Urquidez, ktorý uskutočnil najpôsobivejší rekord v tomto športe, keď zvíťazil v treťom a piatom kole N.K.L. tímových zápasov po celej krajine. V roku 1976 sa N.K.L rozpadla pre veľké finančné straty. Jeden z najdôležitejších zápasov v histórii full-contact karate v sedemdesiatych rokoch bol boj o svetový titul a vysielal sa ako úvodný zápas pred pästiarskym zápasom Mohammeda Aliho a Joe Fraziera, ktorý sa uskutočnil pod názvom “Thrilla in Manilla”. Stretli sa vtedy proti sebe Jeff Smith a Karrie Allah, ktorý vlastnil desiaty majstrovský stupeň v karate. Zápas sledovalo na televíznych obrazovkách 50 miliónov divákov po celom svete. Jeff Smith bol víťaz a stal sa uznávaným bojovníkom full-contact karate. Vtedy Smith vyhral a začal byť uznávaný ako jeden z najlepších bojovníkov v karate. Rešpekt si získal aj Karrien Allah. Prvý full-contact zápas o svetový titul v superlightweight kategórii sa neporiadal v USA ale v roku 1975 v Západnom Berlíne (Nemecko). Bol to boj medzi Gordonom Franksom z USA a Mexičanom Ramirom Guzmanom. Franks vyhral v deviatom kole. Tak ako popularita P.K.A. rástla, promotéri strácali prehľad medzi novým americkým ringovým športom a množstvom nových štýlov v karate, v ktorých sa bojovalo takisto na plný kontakt, ale nebojovali v ringu, napr. (kyokushinkai karate, enshin karate a pod). Zvyšovaním popularity bojových umení, sa dosiahol kompromis medzi štýlom a bezpečnosťou. Cieľom bolo dohodnúť univerzálny systém pravidiel a zaručiť tak, že boj bude na bezpečnej športovej úrovni. Viaceré skupiny podávali návrhy na zjednotenie všetkých východných bojových disciplín pod spoločnými pravidlami a jednu organizáciu. Po mnohých neúspešných návrhoch bola nakoniec vytvorená „World Kickboxing Association“ (WKA) ako jedna z najväčších amatérskych a profesionálnych organizácií kickboxe ktorú založil v roku 1976 Howard Hanson, predstaviteľ Shorin-Ryu Karate Arnold Urquidez.Vznik WKA mala veľký dopad na bojové umenia bola prvá medzinárodná organizácia svetového významu, ktorá evidovala štatistiky bojovníkov a podieľala sa na vývoji pravidiel bojových umení. Vďaka tejto organizácií sa dnes riadia kluby vyučuje podľa jednotného etického kódexu a bezpečnostných pravidiel. Prvý full-contact zápas o svetový titul v superlightweight kategórii sa neporiadal v USA ale v roku 1975 v Nemecku, konkrétne Západnom Berlíne. Bol to boj medzi Gordonom Franksom z USA a Mexičanom Ramirom Guzmanom. Franks vyhral v deviatom kole. Anderson sa skontaktoval s nemeckým podnikateľom v karate, Georgom Bucknerom, ktorý určoval reprezentantov v Európskom Full-contact karate. Niekoľko mesiacov pred ďalším veľkým podujatím. Anderson sformoval propagačnú spoločnosť s Donom a Judi Quinovými, ktorí získali zmluvu s Universal Television. Toto podujatie bolo veľmi úspešné a bolo taktiež vysielané televíznou spoločnosťou ABC Wide World of Entertainment z Los Angeleskej športovej Arény. V tom čase legendárni americkí bojovníci, ktorí mali už dobré meno v klasickom športovom zápase v karate Bill Walace, Jeff Smith a Howard Jackson prestúpili do ligy full-contact karate. Na spomínanom podujatí zápasilo 14 borcov a traja vyhrali svetový titul v karate (Wallace, Smith, Lewis) a boli odmenení finančnou odmenou 3.000 USD. Medzi hviezdy vo full-contact karate patril aj Benny Urquidez, ktorý uskutočnil najpôsobivejší rekord v tomto športe, keď zvíťazil v treťom a piatom kole N.K.L. tímových zápasov po celej krajine. V roku 1976 sa N.K.L rozpadla pre veľké finančné straty. Jeden z najdôležitejších zápasov v histórii full-contact karate v sedemdesiatych rokoch bol boj o svetový titul a vysielal sa ako úvodný zápas pred pästiarskym zápasom Mohammeda Aliho a Joe Fraziera, ktorý sa uskutočnil pod názvom “Thrilla in Manilla”. Stretli sa vtedy proti sebe Jeff Smith a Karrie Allah, ktorý vlastnil desiaty majstrovský stupeň v karate. Zápas sledovalo na televíznych obrazovkách 50 miliónov divákov po celom svete. Jeff Smith bol víťaz a stal sa uznávaným bojovníkom full-contact karate .Vtedy Smith vyhral a začal byť uznávaný ako jeden z najlepších bojovníkov v karate.
Tak ako bolo spomenuté v úvode od roku 1963 bol japonský kick-boxing ako šport veľmi populárny. Vtedy existovalo v Japonsku niekoľko organizácií, All-Japan Kick-Boxing Association (A.J.K.B.A), World Kick-Boxing Association (W.K.A) a Katogi Kick-Boxing Leaque (K.K.B.L). V ranných 70-tych rokoch popularita kick-boxu natoľko vzrástla, že sa stal najsledovanejším športom v krajine. Počas 80-tych rokov Japonci akceptovali W.K.A. Koncom 80-tych a začiatkom 90-tych rokov usporiadali niektoré japonské organizácie vyzývacie zápasy. Tento šport dosiahol vrchol v Japonsku počas 90-tych rokov vďaka takým akciám, akou je séria K-1, v ktorej sa bojuje podľa upravených muay-thai pravidiel.
V roku 1993 Kazuyoshi Ishii usporiadal série K-1 ako nový typ súťaží v kick-boxe, ktorý ukázal smerovanie vývoja tohto športu v budúcnosti. K-1 patrí momentálne medzi najpopulárnejšie a najvzrušujúcejšie turnaje na svete, na ktorý sú pozývaní najlepší bojovníci z oblasti tzv. “stand-up bojovníkov”, to znamená bojovníkov, ktorí bojujú len v stoji, nie na zemi. Z rôznych variácií K-1 je najpopulárnejšia veľká cena K-1 (K-1 Grand Prix), pričom z elity kategórie super ťažkej váhy je najcennejší titul „Najlepší bojovník sveta“ („World’s Best Fighter”.) Prvým víťazom sa stal Branko Cikatic (Chorvatsko).
Pozoruhodný je výsledok holandských bojovníkov ktorí dlhé roky dominujú v hlavnej kategórií do 100 a nad 100 kg. Kategória K-1 World Grand Prix je najťažšou súťažnou finálnou disciplínou kde v jeden deň súťažiaci absolvuje v pyramíde 8. bojovníkov 3 ťažké zápasy ktoré predchádzajú v priebehu roka eliminačné zápasy, čo si vyžaduje dokonalú telesnú a psychickú prípravu. Veľký podiel na výsledku holandských bojovníkov má John Bluming (1933) majster bojových umení, ktorý ako jediný Európan získal 10. Dan v jude a karate v Japonsku. Počas svojho pôsobenia v Japonsku študoval v Kodokan (inštitút juda v Tokiu) pod vedením Kyuzo Mifune (1883 – 1965). a neskôr sa vzdelával v kyokushi – karate u majstra Masutatsu Oyamu (1923 – 1994) svoje nadobudnuté skúsenosti pretavil do výučby Kyokushin Budo Kai svojich žiakov.
Víťazi K-1:
1993 – Branko Cikatic (Chorvatsko),
1994 – Peter Aerts (Holandsko),
1995 – Peter Aerts (Holandsko),
1996 – Andy Hug (Švajčiarsko),
1997 – Ernesto Host (Holandsko),
1998 – Peter Aerts (Holandsko),
1999 – Ernesto Host (Holandsko),
2000 – Ernesto Host (Holandsko),
2001 – Mark Hunt (Nový Zéland),
2002 – Ernesto Host (Holandsko),
2003 – Remy Bonjasky (Holandsko),
2004 – Remy Bonjasky (Holandsko),
2005 – Semy Schilt (Holandsko),
2006 – Semy Schilt (Holandsko),
2007 – Semy Schilt (Holandsko),
2008 – Remy Bonjasky (Holandsko),
2009 – Semy Schilt (Holandsko),
2010 – Alistair Overeem (Holandsko),
2011 – Badr Hari (holandsko)
Prvým Slovenským najvýznamnejším úspechom v kickboxe je titul Svetového šampióna 2007 z Hong Kongu Vladimíra Moravčíka ktorý v priebehu svojej kariéry získal 10 Európskych a Svetových titulov v rôznych asociáciách . Okrem zápasenia sa angažuje aj ako tréner vo vlastnom Dracula Gyme v priestoroch Banskobystrickej Šport Zóny a je aj jedným z ambasádorov Európskeho mesta športu 2017 v Banskej Bystrici.